Svedectvo z Medjugoria 2024 – Miro
Ahojte Cenacolci !
Pri spiatočnej ceste z putovania v Medjugori som dostal od pani Hoblíkovej príkaz napísať svedectvo
z už spomínanej cesty. Keďže v komunite sa počúva, tak skúsim niekoľko mojich postrehov.
Netradične od konca. V predposledný deň, už pri mori, mi volala sestrička od mojej obvodnej
lekárky, či som nezabudol na preventívu. Keď som prišiel pre výsledky z prehliadky, sestrička
prekvapene mi oznámila, že výsledky sú veľmi dobré, všetko v poriadku. Iba som jej pripomenul, že
len pred dvoma dňami som sa vrátil z Medjugoria, kde som ďakoval, ale aj prosil za zdravie mojich
najbližších, ale aj za moje, takže nie je čo sa čudovať. Je to realita. Len neveriacky pokrútila hlavou.
Kto bol na púť s komunitou Cenacolo vie si predstaviť program putovania. Takže chcem spomenúť
okamihy, ktoré si budem pamätať dlhšie. Hneď z rána návšteva dievčenského domu s veľkým
prekvapením pre mňa. Laura, ktorú som si „duchovne adoptoval“ ešte pred dvoma rokmi
v Savigliane, kde bola naša dcéra Majka na skúsenosť, robila nám svedectvo. Najprv po taliansky,
nakoniec skoro po našom, po poľsky. A ešte foto, pre Majku. Nezabudnuteľné Podbrdo, keď
prichádzate po nie úplne náročnej ceste k našej Nebeskej Mamičke, keď už z diaľky vidíte jej bielu
postavu, keď sa nemôžete dočkať, kedy už budete pri jej nohách, keď môžete s výdychom povedať:
„ Tu som Mami, viem, že si ma čakala, že ma ľúbiš, že …“. Krásny okamih, ktorý prežívam len
málokedy. Vtedy som šťastný. Ešte objatie kríža, spoločný ruženec, cesta dole. Návšteva a svedectva
v chlapčenskom dome je skoro klasika, s prekvapeniami, ako v komunite. Ďakujem chlapci, respect!
Večerné sv. omše pri Medjugorskom kostole, ružence, poklona krížu, adorácia, a k tomu 5 tisíc ľudí,
zimomriavky. To je sila. Rovnako silne bolo aj svedectvo Renného, skutočného chlapa, zoceleného
komuniťáka. Vie, kde je sever, čo v živote je potrebné, ako dôverovať Bohu, vyberať si dobro, byť
dobrým starostlivým otcom. Pekný príklad pre mňa, mal som to počuť pred 25 rokmi. Ale aj ako
dedko môžem byť lepší.
Krížová cesta pri výstupe na Križevac s otcom Petrom a jeho neopakovateľný komentár pri každom
zastavení. Ako naše hriechy, od prvého, sprevádzajú Pána Ježiša na Golgotu – Križevac. Odpusť, Pane
Ježišu, Pán môj a Boh môj.
Pre mňa nezabudnuteľný okamih bol v kostole v Tihaline, kde je prekrásna socha Panny Márie, kde
som mal tu česť miništrovať po neuveriteľných 50 rokoch. Ďakujem aj za túto skúsenosť.
V Mostare opäť nezabudnuteľná svätá omša v nádhernom františkánskom kostole s privítaním
slovenských cenacolských pútnikov zo Slovenska. A kávička v historickej časti mesta s priateľmi
chutila výraznejšie, ako inde. Pekné mesto.
More je úžasné, hneď v prvý deň sme si ho užili do sýtosti, a k tomu bonus za bonusom, rozhovory
s priateľmi, s kňazom, „anjelpána“ plávajúc na mori a to s otcom Petrom a Mariánom. Sila. Ďakujem
chlapci.
A už som doma, pri svojich, dúfam, že aspoň nejakú zmenu k lepšiemu si na mne všimnú. Pekné
spomienky, pekné foto, video.
Ďakujem Mamička naša, verím a viem, že Ty si Tá čo ľúbi, moje srdce, moje ruky, moju tvár, vždy je
blízko tá, čo viem, že chráni, každý úsmev, čo mi život dal…
Ďakujem aj Vám, priatelia cenacolci. Miro z Bardejova.